5 najzvláštnejších teórií o vyhynutí dinosaurov
Hoci dinosaury vládli Zemi približne 160 miliónov rokov, vedci dlho nedokázali prísť na to, prečo vlastne vyhynuli. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie a najuznávanejšie teória, podľa ktorej pred približne 66 miliónmi rokov dopadol do dnešného Mexického zálivu, neďaleko polostrova Yucatán, asteroid s priemerom 10 kilometrov, ktorý pri dopade zdvihol do…

Hoci dinosaury vládli Zemi približne 160 miliónov rokov, vedci dlho nedokázali prísť na to, prečo vlastne vyhynuli. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie a najuznávanejšie teória, podľa ktorej pred približne 66 miliónmi rokov dopadol do dnešného Mexického zálivu, neďaleko polostrova Yucatán, asteroid s priemerom 10 kilometrov, ktorý pri dopade zdvihol do vzduchu veľké množstvo prachu, ktorý nadlho zatienil slnko, a kamenia, ktoré pri prelete atmosférou späť na povrch zapálilo lesy. To viedlo k veľkým zmenám teplôt a podnebia, čo malo za následok úhyn rastlín a všetkých živočíchov s hmotnosťou nad približne 20 kilogramov, medzi ktoré patrili aj dinosaury (okrem vtákov), vodné plesiosaury a mosasaury alebo lietajúce pterosaury. Toto vymieranie však neprebehlo náhle. Išlo o zdĺhavý proces, ktorý mohol trvať desaťtisíce až státisíce rokov. Našich cicavčích predkov zrejme zachránila ich drobná veľkosť a prevažne nočný spôsob života, spolu so schopnosťou vytvárať si podzemné brlohy, v ktorých mohli prečkať nepriaznivé podmienky. Zaujali miesto po dinosauroch a neskôr sa rozšírili po celom svete a vyvinuli do najrôznejších tvarov a veľkostí. Kým sa to však vedcom podarilo zistiť, prichádzali s rôznymi viac či menej uveriteľnými teóriami. V tomto článku si ukážeme päť najzaujímavejších.
1. Nadmerné požieranie vajec
Vajíčka patria medzi obľúbenú potravu mnohých živočíchov, vrátane človeka. Na začiatku 20. storočia sa objavila teória vychádzajúca zo súčasných pozorovaní, podľa ktorých väčšina predátorov vrátane hadov a jašterov nepohrdne občerstvením z vajec, kedykoľvek na ne narazí, pretože ide o vítaný zdroj živín. Podobne sa mali správať aj dravé dinosaury, ktoré mohli pre svoju nenásytnosť samy seba vyhubiť. Paleontologické nálezy však nepriniesli žiadne dôkazy, ktoré by túto teóriu podporili.
2. Príliš tenká alebo príliš hrubá škrupina vajec
Teóriu, že dinosaury postupom času začali znášať vajcia s príliš hrubou škrupinou, ktorá by mláďaťu vnútri neumožňovala dýchať, alebo naopak s príliš tenkou škrupinou, ktorá by sa ľahko rozbila, inšpirovali nálezy skamenených zvyškov vajec z Francúzska a Španielska na konci 70. rokov minulého storočia. Tento jav sa však pozoroval len pri malej miestnej populácii dinosaurov a nevzťahoval sa na dinosaury vo zvyšku sveta.
3. Obete prekotného vývoja
Táto teória zo začiatku 20. storočia pracuje s myšlienkou, že sa počas evolučného vývoja pri dinosauroch oveľa viac presadili vlastnosti ako veľkosť a hrôzostrašnosť a menej inteligencia. To malo mať za následok, že dinosaury dorastali do čoraz väčších rozmerov a absurdnejších tvarov, čo sa im malo stať osudným. V skutočnosti aj ku koncu vlády dinosaurov existovaloveľké množstvo malých dinosaurov a niektoré dravé druhy blízko príbuzné vtákom mohli dosiahnuť inteligenciu dnešných krkavcov a vrán, ktorá je porovnateľná s inteligenciou sedemročného dieťaťa.
4. Húsenice
Počas 60. rokov sa objavila teória, podľa ktorej premnožené húsenice pravekých motýľov mohli zožrať potravu bylinožravým dinosaurom, čím by mäsožravé dinosaury prišli o korisť. Hoci najstaršie nálezy motýľov pochádzajú z obdobia kriedy, spred približne 100 miliónov rokov, žiadne nálezy nenasvedčujú takejto pravekej hmyzej kalamite.
5. Výbuch supernovy
Táto teória zo 70. rokov sa už veľmi blížila skutočnému dôvodu vyhynutia dinosaurov. Podľa nej mohol výbuch hviezdy neďaleko našej Slnečnej sústavy priniesť na Zem röntgenové žiarenie a iné škodlivé druhy radiácie, ktoré mohli spôsobiť zmeny klímy a ovplyvniť správny vývoj mláďat vo vajciach. Žiadny dôkaz o takej udalosti počas obdobia kriedy sa však nenašiel.
Zánik dinosaurov nedal vedcom spať mnoho desiatok rokov a hoci niektoré z uvedených teórií môžu pôsobiť úsmevne, pripomínajú nám, ako sa naše poznatky o histórii života na Zemi neustále spresňujú.




