Triasový príbuzný dinosaurov a vtákov mal na chrbte krokodílie brnenie z kostených doštičiek

Počas prvého obdobia druhohôr, triasu, sa objavila skupina plazov nazývaná archosaury. Delila sa na dve hlavné vetvy, ktoré možno zjednodušene označiť ako krokodíliu a vtáčiu. Do krokodílej vetvy, ako už názov napovedá, patrili krokodíly a im podobné plazy s kostenými doštičkami na chrbte tvoriacimi nepreniknuteľný pancier. Vtáčia vetva zase zahŕňala dinosaury vrátane vtákov, lietajúce pterosaury a ďalšie plazy bližšie im než krokodílom. Aj v tejto vetve sa vyskytovali kostené doštičky, ale zriedkavejšie než u ich krokodílovitých bratrancov. U nedávno opísaného zástupcu vtáčej vetvy z Madagaskaru, ktorý sa veľmi skoro oddelil od hlavnej vývojovej línie, sa však zistilo, že jeho chrbát pokrývalo niekoľko radov kostených doštičiek pripomínajúcich zbroj starovekých bojovníkov. Dostal meno Mambachiton fiandohana, čo vo voľnom preklade znamená „prvý krokodílí pancier“.

Mambachiton žil na prelome stredného a vrchného triasu, krátko pred objavením prvých dinosaurov. Bol to štvornohý dravec s pomerne dlhým krkom a chvostom, ktorý mal ešte ďaleko od vzhľadu svojich neskorších príbuzných. Dosahoval dĺžku okolo 1,5 až 2 metrov a vážil približne 10 až 20 kilogramov. Nájdené pozostatky tvorí niekoľko stavcov, rebro a zopár kostí nôh. Najdôležitejší je však objav kostených doštičiek, takzvaných osteodermov, ktoré kopírovali krčnú chrbticu. Hoci, ako už bolo spomenuté, boli osteodermy vo vtáčej vývojovej vetve archosaurov vzácnejšie než v krokodílej, neboli úplne ojedinelé. Ich opätovný výskyt bol zaznamenaný predovšetkým u bylinožravých dinosaurov, kde sa vyvinuli do rôznych tvarov a funkcií. Tvorili napríklad veľké chrbtové dosky stegosaurov, obranné panciere ankylosaurov alebo sa vyskytovali na telách dlhokrkých titanosaurov. Jedinou výnimkou bol jurský mäsožravec ceratosaurus, ktorého chrbát tiež zdobili osteodermy.

Nálezy archosaurov, ako je mambachiton, pomáhajú dotvárať ucelenejší obraz o vývoji niektorých telesných znakov dinosaurov a ich príbuzných. Ukazuje sa, že dočasná strata kosteného panciera im pomohla získať väčšiu rýchlosť a obratnosť, vďaka čomu sa mohli vyvinúť do najrôznejších tvarov a veľkostí a rozšíriť sa po celom svete. V dôsledku prispôsobenia sa podmienkam prostredia a živočíchom žijúcim v ich okolí sa pri niektorých druhoch opäť objavili kostené doštičky, ktoré boli stále prítomné v ich genetickom kóde ako dedičstvo po predkoch.

Zdroj obrázka: sci.news