Apatosaurus

Skameneliny apatosaura sa prvýkrát našli koncom 19. storočia v Severnej Amerike. Apatosaurus sa často nazýva aj Brontosaurus – zmätok v mene tohto druhu vznikol pri určovaní dvoch fosílií objavených tým istým paleontológom – Othnielom C. Marshom, ktorý v rokoch 1877 a 1879 pomenoval dva druhy, ktoré sa následne ukázali byť exemplármi toho istého dinosaura. Podľa tradície sa teda druhu ponechalo pôvodné meno – apatosaurus. Zvolený názov pochádza z gréčtiny a je zloženinou slov apate (klamlivý) a sauro (jašter), keďže pôvodne kosti poukazovali na predpoklad vodného živočícha, no neskôr sa ukázalo, že ide o suchozemský druh. Apatosaury žili v strednom období druhohôr (jura), približne 155-150 miliónov rokov pred naším letopočtom. V súčasnosti sa rozlišuje viac druhov apatosaurov, z ktorých sa za najväčšieho považuje Apatosaurus louisae.

Vzhľad

Apatosaury boli veľké dinosaury s veľmi dlhým štíhlym krkom a dlhým chvostom, ktoré sa pohybovali po zemi na všetkých štyroch končatinách. Podľa výskumov mal krk vzduchové vaky, ktoré zvieraťu pomáhali držať ho vzpriamene. Vzhľadom na náročnosť vzpriameného držania pre krvný obeh však dinosaurus zvyčajne držal krk vo vodorovnej polohe. Dlhý chvost bol ťažký a neslúžil na boj, ale na vyvažovanie celého tela pri chôdzi.

Veľkosť

Celková dĺžka tela apatosaura dosahovala až 22-26 m, výška v kohútiku sa pohybovala okolo 4,5 m a jeho hmotnosť bola v priemere 16-18 ton. Pohyb zabezpečovali dve predné a dve zadné končatiny s tromi prstami a jedným protistojným pazúrom.

Bežná potrava a zvláštne znaky

Apatosaurus bol bylinožravec. Živil sa predovšetkým rastlinami pri zemi, vďaka dlhému krku však mohol dosiahnuť aj na vysoko položené listy stromov. V pomerne malej lebke mal na čeľustiach niekoľko zubov slúžiacich na trhanie listov a rastlín, ktoré kvôli tráveniu prehĺtal so zeminou. Za deň musel spásť približne 400 kg potravy, aby udržal svoje telo v chode. Odhaduje sa tiež, že ročne touto stravou vyprodukoval 520 miliónov ton metánu.