Austrália hlási nález najstarších pterosaurích pozostatkov na svojom území

Senzačný nález urobili paleontológovia v austrálskej provincii Victoria - narazili na skameneliny dvoch jedincov kriedového pterosaura, lietajúceho plaza, ktorý bol súčasníkom a blízkym príbuzným dinosaurov. Tento objav je pre krajinu protinožcov veľmi významný hneď z niekoľkých dôvodov: ide o prvý nález pterosaura v tejto provincii a zároveň prvý nález mláďaťa pterosaura na území tohto kontinentu. Navyše obaja jedinci patria medzi geologicky najstaršie pterosaury na celom území Austrálie.

Pterosaury boli skupinou lietajúcich plazov, ktoré spolu s dinosaurami (vrátane vtákov) a krokodílmi patrili do skupiny nazývanej archosaury ("jamkozubé jaštery"). Objavili sa na konci prvého obdobia druhohôr, triasu, a žili po boku dinosaurov až do konca obdobia kriedy, keď spolu s nimi vyhynuli. Dosahovali rôzne tvary a veľkosti - od malých hmyzožravých foriem pripomínajúcich netopiere až po gigantické azdarchidy pripomínajúce africké bociany marabu, ktoré sa pohybovali po zemi a do svojich zobákov chytali malé dinosaury a inú korisť. Lietali pomocou tenkých kožovitých blán, ktoré boli napnuté medzi predĺženým štvrtým prstom prednej končatiny a telom. Išlo vôbec o prvé stavovce schopné aktívneho letu mávaním krídel, čím predbehli aj vtáky, ktoré po vyhynutí pterosaurov ovládli oblohu.

Nájdené pozostatky austrálskych pterosaurov pozostávali z panvových kostí dospelého jedinca s rozpätím krídel viac ako 2 metre a z kostičiek krídla mláďaťa. Pre neúplnosť kostier vedci nemohli tieto lietajúce plazy presnejšie zaradiť. Zrejme však mohlo ísť o zástupcov skupiny archaeopterodaktylov, kam patril napríklad veľmi zvláštny pterodaustro, ktorý mal v dolnej čeľusti množstvo dlhých štetinovitých zubov, ktoré zrejme slúžili na preosievanie vody a zachytávanie drobnej koristi a rastlín. Druhou možnosťou boli pteranodony s typickými hrebeňmi na hlavách a bezzubými zobákmi. Sem patril napríklad svetoznámy pteranodon alebo nyctosaurus, ktorého ozdoba hlavy pripomínala sťažeň plachetnice. Počas ich života, pred približne 107 miliónmi rokov, bola Austrália oveľa južnejšie ako dnes a striedali sa na nej ročné obdobia, vrátane dlhých polárnych nocí. Na zvyšku planéty vtedy vládli len dve obdobia - dlhé obdobie sucha, ktoré prerušovali krátke obdobia dažďov. Na otázku, či pterosaury prečkávali zimu na rovnakom mieste alebo odlietali za teplom, vedci stále nepoznajú odpoveď. Ak by bola správna prvá možnosť, museli by byť pokryté hustým páperím, podobne ako niektoré ich príbuzné druhy. Odpovede na tieto otázky si však vyžadujú ďalší výskum. Aj takéto neúplné nálezy sú však z paleontologického hľadiska nesmierne dôležité, pretože pomáhajú lepšie pochopiť, ako tieto zvieratá žili a ako sa správali.