Brazílsky spinosaurus mal tlamu ako pelikán
Spinosauridy boli skupinou dvojnohých mäsožravých dinosaurov z obdobia kriedy s typicky úzkymi krokodílími lebkami a veľkými pazúrmi, ktoré sa výborne hodili na lov rýb a ďalších vodných živočíchov. Skameneliny najstarších spinosauridov sa našli vo Veľkej Británii a Španielsku, ale aj v Afrike a Južnej Amerike. A práve na poslednom spomínanom kontinente…

Spinosauridy boli skupinou dvojnohých mäsožravých dinosaurov z obdobia kriedy s typicky úzkymi krokodílími lebkami a veľkými pazúrmi, ktoré sa výborne hodili na lov rýb a ďalších vodných živočíchov. Skameneliny najstarších spinosauridov sa našli vo Veľkej Británii a Španielsku, ale aj v Afrike a Južnej Amerike. A práve na poslednom spomínanom kontinente, konkrétne na území dnešnej Brazílie, žil jeden z najpodivnejších zástupcov tejto skupiny, Irriatator challengeri.
Irritator ("ten, kto niekoho irituje/hnevá/štve") bol pomenovaný podľa rozhorčenia paleontológov počas štúdia lebky tohto dinosaura, ktorú získali od nelegálnych zberačov a priekupníkov skamenelín. Tí lebku upravili tak, aby pripomínala lebku lietajúceho plaza pterosaura. Druhové meno zase odkazuje na profesora Challengera, fiktívnu postavu z románu Stratený svet od Arthura Conana Doyla, ktorý rozpráva o expedícii za dinosaurami na náhornú plošinu v Južnej Amerike. Dosahoval dĺžku okolo 6,5 metra a patril medzi najväčšie predátory vo svojom prostredí.
Napriek nie príliš veselým okolnostiam, ktoré viedli k jeho objaveniu, patrí irritatorova lebka k jedným z vôbec najkompletnejších medzi spinosauridmi. Vedcom sa ju pomocou počítačovej tomografie podarilo poskladať kostičku po kostičke, aby lepšie pochopili anatómiu tohto záhadného dinosaura. Jej štúdiom zistili, že pre priestorové videnie musel svoju tlamu držať sklonenú k zemi pod uhlom 45 stupňov, aby mu v zornom poli neprekážala jeho podlhovastá tlama. Jeho čeľuste boli prispôsobené na rýchle, ale pomerne slabé zahryznutia. Tvar čeľustného kĺbu umožňoval kostiam dolnej čeľuste vybočenie do strán, čím dochádzalo aj k rozšíreniu hrdla podobne ako pri pelikánovi, avšak odlišnými biomechanickými procesmi. To naznačuje, že irritator pravdepodobne uprednostňoval pomerne malú korisť, ktorú rýchlymi pohybmi čeľustí znehybnil a následne vcelku zhltol.
Štúdie, ako je táto, umožňujú nahliadnuť do života týchto dávnych živočíchov a podávajú svedectvo o tom, ako sa spinosauridy počas relatívne krátkych 35 miliónov rokov dokázali vyvinúť na jedny z najzvláštnejších a najviac špecializovaných dinosaurov, aké kedy existovali.
Zdroj obrázka: wikipedia.org




