Čínsky nález odhalil skamenelinu pravekého cicavca, ktorý zaútočil na dinosaura
Hoci cicavce počas väčšiny druhohôr svojím tvarom a veľkosťou pripomínali zvieratká podobné potkanom, počas obdobia kriedy už dosiahli také rozmery, že si mohli trúfnuť aj na niektoré menšie druhy dinosaurov, ako bol psittacosaurus podobný papagájovi. Jeden taký prípad opisuje aj nedávny nález z Číny.

Skamenelinu malého mäsožravého cicavca útočiaceho na bylinožravého dinosaura z obdobia spred 125 miliónov rokov odkryli v čínskej provincii Liaoning, kde sa nachádza oblasť známa ako "Čínske dinosaurie Pompeje." Skameneliny z tejto lokality vznikli počas výbuchu sopky, keď silné prúdy bahna zakryli krajinu a všetky zvieratá aj rastliny, ktoré im stáli v ceste. To prispelo aj k ich mimoriadne dobrému zachovaniu.
Spomínaní bojovníci na život a na smrť patrili k rodom Repenomamus a Psittacosaurus. Ich kompletné kostry sa zachovali do najmenších detailov a v polohách, v akých boli počas posledných okamihov svojho života.
Repenomamus ("plazí cicavec") bol rodom mäsožravého cicavca, ktorý žil na území dnešnej Číny pred 125 - 123 miliónmi rokov. Dosahoval dĺžku okolo 70 centimetrov, čo je veľkosť vačice alebo jazveca. Vo svojej dobe patril medzi najväčšie cicavce na Zemi. Žiadny zo zástupcov tejto skupiny neprežil do súčasnosti.
Psittacosaurus ("papagájí jašter", podľa lebky a zobáka podobných papagájím) bol rodom malého dvojnohého bylinožravého dinosaura príbuzného oveľa väčším a známejším rohatým dinosaurom, ako bol triceratops alebo torosaurus. Žil na území dnešnej Číny, Mongolska, Ruska a Thajska pred 126 - 101 miliónmi rokov. V dospelosti dosahoval dĺžku okolo 2 metrov. Vďaka veľkému množstvu nálezov patrí medzi dinosaury s najlepšie preskúmaným životným cyklom. Podľa veľkosti mozgu išlo zrejme o dinosaura s veľmi zložitými vzorcami správania a dobre vyvinutým zrakom a čuchom. Z chvosta mu vyrastali dlhé štetiny, ktoré zrejme slúžili počas dvorenia.
Z polohy oboch kostier vyplývalo, že nebyť prírodnej katastrofy, ktorá oba živočíchy zastihla, súboj by zrejme vyhral útočiaci cicavec. Jeho zuby boli zahryznuté do hrudného koša dinosaura, kam mu zrejme zasadil smrteľnú ranu, zatiaľ čo jednou labou sa pridržiaval jeho nohy. Napadnutý bylinožravec zase zvieral vo svojom zobáku ďalšiu labu útočníka. Už skôr bol známy nález kostí mláďat psittacosaura v oblasti brucha repenomama, nebolo však jasné, či ich ulovil, alebo len objavil ich zvyšky. Tento nález však predstavuje jeden z prvých priamych dôkazov, že cicavce aktívne lovili dinosaury. Pri dĺžke necelých 50 centimetrov pri repenomamovi a 120 centimetrov pri psittacosaurovi ani jeden z účastníkov ešte nedosiahol dospelosť. Vykopávky v tejto oblasti budú pokračovať aj naďalej v nádeji, že sa podarí zistiť ďalšie informácie o vzájomných vzťahoch medzi týmito dvoma skupinami živočíchov.




