Scorpios rex, Indominus rex a Indoraptor – hybridy Jurského sveta

Hoci dinosaury z Jurského sveta nevyzerali tak, ako mali v skutočnosti, väčšina z nich svojím vzhľadom pripomínala svojich dávnych predkov. Bolo to dané nedokonalosťou technológie ich tvorby, pri ktorej sa ich neúplný genetický kód dopĺňal DNA iných zvierat. Existovala však trojica dinosaurov, ktoré vznikli kombináciou DNA rôznych dinosaurov, iných pravekých živočíchov aj súčasných zvierat, čo sa odrazilo na ich vzhľade i vlastnostiach. Sú známe ako Scorpios rex, Indominus rex a Indoraptor.

UPOZORNENIE: Dinosaury opisované v tomto článku nikdy neexistovali. Ide o fiktívne tvory vyskytujúce sa iba v rámci filmovej série Jurský svet, seriálu Jurský svet: Kriedový kemp a ich doplnkových materiálov.

Scorpios rex

Scorpios rex („kráľ škorpiónov“), známy aj pod kódovým označením E750, bol vôbec prvým geneticky modifikovaným hybridným dinosaurom dr. Henryho Wu, vedca, ktorý stál za vznikom všetkých dinosaurov v Jurskom parku a Jurskom svete. Bol to stredne veľký dinosaurus, ktorý dosahoval veľkosť medzi filmovým velociraptorom a Tyrannosaurom rexom, ktoré spolu s rohatým mäsožravým dinosaurom carnotaurom tvorili základ jeho genetického kódu. Hoci jeho meno zvádza k domnienke, že bolo odvodené od škorpióna s jedovatým bodcom na konci zadočka, v skutočnosti pochádzalo od morských rýb z čeľade ropušnicovité, ktorých DNA je tiež jeho súčasťou. Patria sem napríklad ropušnica alebo perutýn s jedovatými ostňami, v angličtine známe ako scorpion fish, v preklade škorpiónie ryby. Podobné ostne sa nachádzajú na krku, lakťoch a chvoste tohto hybrida. Posledným živočíchom použitým pri vzniku Scorpia rexa bola žaba rosnička, ktorej DNA mu pomáhala lepšie sa prispôsobiť životu v tropickom prostredí kostarického ostrova Isla Nublar, kde sa nachádzal Jurský svet.

Keďže išlo o prvý pokus vytvoriť hybridného dinosaura, výsledok celkom nesplnil očakávania. Scorpiovo telo s uhľovočiernymi šupinami, ktoré sa na chrbte strechovito prekrývali, pôsobilo zdeformovane a neproporčne. Jeho papuľa bola krátka a guľatá, s výrazným predkusom a nepravidelnými zubami. Dlhé predné končatiny mali palce, takže mohol uchopovať predmety. Dlhé boli aj jeho nohy s nezvyčajne malými chodidlami vybavenými kosákovito zahnutými pazúrmi ako u velociraptora. Čo oproti svojim dvom nasledovníkom strácal na inteligencii, vyvažoval vysokou mierou odhodlania a nebojácnosti. Okrem toho bol rýchly a obratný a dokázal vnímať infračervené žiarenie, čiže teplo vydávané korisťou. Pre jeho časté zmeny správania, keď sa chvíle úplného pokoja striedali s okamihmi neuveriteľnej zúrivosti, a pre jeho neveľmi príťažlivý vzhľad nebol Scorpios vystavený v parku ako ostatné dinosaury. Keď nečakane napadol a jedným zo svojich jedovatých ostňov ťažko poranil svojho tvorcu dr. Wu, rozhodlo sa, že bude zmrazený v špeciálnom sklenenom valci, kým sa nenájde spôsob, ako zmierniť jeho agresivitu. Dr. Wu potom začal pracovať na Scorpiovom nástupcovi, Indominovi rexovi, ktorý stál za skazou Jurského sveta.

Niekoľko mesiacov po opustení parku sa Scorpiovi vplyvom skratu elektronických systémov podarilo vyslobodiť zo svojho skleneného väzenia a utiecť z Wuovho laboratória. Jeho útoky vyvolávali nepokoj medzi ostatnými dinosaurami a narúšali prírodnú rovnováhu na ostrove. Počas toho stihol aj zniesť vajce, z ktorého sa vyliahol jeho potomok, ktorý vďaka zrýchlenému rastu veľmi rýchlo dospel. S oboma hybridmi sa stretli aj členovia Nublarskej šestky, skupiny detí, ktoré prišli do parku na tábor, ale zostali tu zabudnuté a opustené. Pôvodného Scorpia aj jeho potomka postihol temný koniec, keď na nich táborníci zhodili strechu rozpadajúceho sa starého návštevníckeho centra Jurského parku, čím sa ich nadobro zbavili.

Indominus rex

Po neúspechu so Scorpiom začal dr. Wu pracovať na tvorbe nového hybrida pomenovaného Indominus rex („neskrotný kráľ“). Tentoraz však použil oveľa viac druhov dinosaurov a ďalších živočíchov než predtým. Základom jeho genómu bol Tyrannosaurus rex, doplnený DNA velociraptora pre väčšiu inteligenciu, giganotosaura pre väčšiu veľkosť, abelisauridov carnotaura, majungasaura, rugopsa, pycnonemosaura, quilmesaura a viavenatora pre hrozivejší vzhľad, deinosucha príbuzného aligátorom pre strašlivé zuby a therizinosaura pre dlhé predné končatiny s ostrými pazúrmi. Ďalej obsahoval gény rosničky na prispôsobenie sa tropickým podmienkam, vretenice na vnímanie tepelného žiarenia koristi a sépie na lepšie znášanie urýchleného rastu.

V porovnaní so Scorpiom bol Indominov vzhľad oveľa bližší bežnej predstave veľkého mäsožravého dinosaura. Hlava so zovretím čeľustí takým silným, že dokázala prehryznúť aj nepriestrelné sklo alebo si hravo poradiť s obrneným ankylosaurom, mala nad očami dva malé rožky. Na krku a lakťoch sa nachádzali ostne podobné Scorpiovým, tentoraz však už neboli jedovaté. Po jeho bielo sfarbenom tele sa od krku cez chrbát až po chvost tiahli rady kostených doštičiek, ktoré tvorili nepreniknuteľný pancier. Dlhé silné predné končatiny vybavené palcom dokázali pevne zovrieť. Nohy boli trojprsté, tentoraz už bez zahnutého kosákovitého pazúra. Oproti Scorpiovi bol aj oveľa múdrejší a dokázal sa rýchlo prispôsobiť novým situáciám.

Indominus bol oficiálne plánovaný ako nová atrakcia Jurského sveta, ktorá mala prilákať pozornosť návštevníkov, ktorých už nebavili „bežné“ dinosaury. V skutočnosti však išlo o prototyp biologickej zbrane na vojenské účely. Pre prípad, že by sa mu niečo stalo, boli vytvorené dva jedince, ale silnejší z nich slabšieho zabil a zožral. Vyrastal v malom, vysoko zabezpečenom výbehu s vysokými betónovými múrmi, kde jediný kontakt s vonkajším svetom predstavoval žeriav, ktorý mu do výbehu spúšťal mäso. Žabie gény, ktoré mu umožňovali znášať tropické horúčavy, mu však zároveň dovoľovali podľa potreby upravovať telesnú teplotu. Tak dokázal oklamať tepelné senzory, ktoré ho strážili. Keď sa zamestnanci parku prišli pozrieť do jeho výbehu, či neutiekol, zaútočil na nich. Jeden z pracovníkov v snahe uniknúť Indominovi otvoril bránu jeho karantény, a tak mu umožnil utiecť. Vedenie parku vyslalo za dravcom odchytovú jednotku, ale ukázalo sa, že polapiť ho bolo nad jej sily. Prejavila sa tu aj jeho ďalšia nečakaná vlastnosť – vďaka génom sépie dokázal meniť farbu kože, a tak sa dokonale maskovať a prispôsobiť prostrediu. Počas pobytu na slobode sa Indominus stretol a bojoval s mnohými druhmi dinosaurov, aby zistil, kde je jeho miesto v potravovom reťazci. Životom si pred ním nemohli byť istí ani takí obri ako apatosaurus či brachiosaurus. Pri stretnutí s ankylosaurami sa do incidentu priplietli aj bratia Zach a Gray Mitchellovci. Keď Indominus ulovil jedného z obrnených dinosaurov, zovretím svojich čeľustí rozbil gyrosféru, guľaté vozidlo používané ako atrakcia v údolí plnom bylinožravých dinosaurov. Chlapci mu napokon unikli a skočili do jazera, kam sa už Indominus za nimi neodvážil. Následne začala Indomina prenasledovať helikoptéra, pred ktorou utekal smerom k voliére plnej pterosaurov. Jej stenou sa prebúral dovnútra. Vyplašené lietajúce plazy začali vyletovať von a útočiť na helikoptéru, čo spôsobilo jej pád. Večer sa zamestnanci parku pokúsili vystopovať hybrida pomocou vycvičených velociraptorov. Keďže však Indominus v sebe niesol aj DNA velociraptora, dokázal s menšími dravcami komunikovať a obrátiť ich proti ľuďom. Raptory obkľúčili svojho trénera Owena Gradyho, ktorý sa o ne od malička staral, manažérku parku Claire Dearingovú a jej synovcov Zacha a Graya. Keď na miesto dorazil Indominus, prikázal raptorom, aby na ľudí zaútočili. Vodkyňa svorky menom Blue však odmietla Owenovi ublížiť, a preto ju Indominus odhodil labou do steny budovy, kde zostala omráčená. To rozzúrilo ostatné raptory, ktoré na hybrida zaútočili. Ten si s nimi však hravo poradil. Claire potom dostala nápad nechať Indomina bojovať s rovnocenným protivníkom a dala vypustiť samicu tyranosaura menom Rexy. Tá mala spočiatku v súboji navrch, ale napokon ju silnejší dravec zrazil na zem. Keď sa jej chystal zasadiť poslednú ranu, vyrušila ho Blue, ktorá znovu nadobudla vedomie. Tyranosaurici to stačilo na to, aby pozbierala sily a spolu s Blue sa mohla Indominovi postaviť. Zranený hybrid sa chystal na ďalší útok. Dostal sa však príliš blízko k umelej vodnej nádrži, ktorá bola domovom obrovského morského plaza mosasaura. Ten, prilákaný hlukom, vyskočil z vody a stiahol Indomina pod hladinu, čím ukončil jeho krutovládu.

Indoraptor

Indoraptor („neskrotný lupič“) bol posledným z trojice hybridov Henryho Wu. Vznikol z DNA Indomina rexa, získanej z rebra kostry nachádzajúcej sa na dne mosasaurej lagúny v Jurskom svete a obohatenej DNA velociraptora.

Tento hybrid dosahoval necelú polovicu Indominovej veľkosti a predstavoval akúsi jeho vylepšenú verziu. Na rozdiel od neho mali jeho šupiny opäť čiernu farbu ako u Scorpia, boli však oveľa hladšie, okrem chrbta, kde sa znovu nachádzali veľké kostené doštičky, ktoré sa strechovito prekrývali. Dokázali odolať aj strelám z palných zbraní. Po oboch stranách tela sa od krku až po chvost tiahol elegantný zlatožltý pruh. Na krku, lakťoch a konci tela vyrastali Indoraptorovi ostne typické pre všetky tri hybridy. Rovnako ako predchádzajúce dva hybridy aj Indoraptor mal dlhé predné končatiny vybavené palcami. Ich dĺžka mu umožňovala pohybovať sa po dvoch aj po štyroch. Väčší podiel velociraptorej zložky DNA sa prejavil kosákovito zahnutým pazúrom na nohách. K jeho ďalším vlastnostiam patril veľmi citlivý čuch, vysoká agresivita a inteligencia a bol vycvičený zaútočiť na cieľ označený laserovým zameriavačom po zaznení špeciálnej zvukovej frekvencie.

Podobne ako Indominus rex aj Indoraptor vznikol ako zdokonalený prototyp živej zbrane využiteľnej na vojenské a iné útočné operácie. Chýbala mu však poslušnosť a schopnosť nadviazať citový vzťah so svojím trénerom. Predstavili ho potenciálnym kupcom z radov boháčov, mafiánov a predstaviteľov rôznych zločineckých organizácií, ktorí prišli do Kalifornie na panstvo Benjamina Lockwooda, jedného zo spoluzakladateľov Jurského parku, aby si mohli v nelegálnej aukcii kúpiť dinosaury zachránené z ostrova Nublar, ktorému hrozila skaza pre aktívnu sopku. Po predčasnom ukončení akcie, keď utečený bylinožravý dinosaurus s hrubou lebkou stygimoloch zaútočil na hostí, zostala klietka s Indoraptorom opustená v aukčnej sieni, kde ju objavil lovec Ken Wheatley. Ten dravca uspal dvoma šípkami zo svojej zbrane a vošiel do jeho klietky, aby získal ďalší zub na svoj dinosaurí náhrdelník. Indoraptor sa však čoskoro prebudil, a to sa stalo lovcovi osudným. S novozískanou slobodou sa pustil do prieskumu rozľahlej vily. Tam narazil na Owena Gradyho, Claire Dearingovú a malú vnučku pána Lockwooda, Maise, ktorí sa vydali zachrániť dinosaury, a najmä samicu velociraptora menom Blue, ktorú Owen od malička vychovával. Blue chcel Henry Wu využiť ako náhradnú matku pre novú generáciu Indoraptorov, ktorú mala naučiť poslušnosti. Keď hybrid zahnal trojicu ľudí na sklenenú strechu miestnosti s vystavenými modelmi a kostrami dinosaurov, objavila sa Blue, ktorá skočila na nič netušiaceho hybrida, a obaja sa prepadli strechou. Indoraptor sa počas pádu napichol na rohy lebky rohatého bylinožravého dinosaura agujaceratopsa a svojim zraneniam podľahol. Blue vyviazla bez ujmy.