Malé dravé dinosaury vytvárali spoločné hniezda

Skutočnosť, že sa z operených dravých dinosaurov vyvinuli vtáky , je dnes všeobecne uznávaným faktom. O tom, ako tieto dinosaury hniezdili, ako sa vyvíjali ich vajcia alebo ako menili svoju telesnú teplotu, sa však donedávna vedelo len veľmi málo. Nová štúdia, ktorá sa zamerala na škrupiny vajec dinosaura druhu Troodon formosus , odhalila prekvapivé zistenia.

Troodon bol drobný, rýchly, asi dva metre dlhý dinosaurus, ktorý obýval polopúštne oblasti dnešnej Severnej Ameriky pred približne 77 miliónmi rokov. Na jeho tele sa nachádzali znaky, ktoré ho spolu s jeho bratrancami dromeosaurami, ku ktorým patrili známi velociraptor a deinonychus, zbližovali s vtákmi. Išlo predovšetkým o duté a ľahké kosti a telo pokryté perím. V tlame sa nachádzali zvláštne vrúbkované zuby, ktoré mu priniesli meno Zraňujúci zub. V skutočnosti sa však viac podobali zubom niektorých bylinožravých dinosaurov, čo naznačuje, že sa mohol živiť aj rastlinami. Pri love živej potravy mu pomáhali kosákovito zahnuté pazúry na nohách, ktorými si mohol pridržať menšiu korisť alebo sa nimi prichytiť na väčších zvieratách, pričom operenými prednými končatinami udržiaval rovnováhu a útočil tlamou.

Samice týchto dinosaurov znášali vajcia, ktoré sa svojím tvarom viac podobali vajciam vtákov s užšou špičkou a širším dnom než okrúhlym vajciam plazov. Vajcia neboli čisto biele, ale výrazne sfarbené, podobne ako napríklad pri austrálskom vtákovi kazuárovi a čiastočne ponorené do zeme, z čoho sa dá usudzovať, že na nich samice sedeli a zohrievali ich. Pomocou novej metódy sa vedcom podarilo zistiť, že sa škrupiny vajec troodonov tvorili pri teplote 30 a 42 stupňov Celzia, čo by zodpovedalo telesnej teplote samíc. Túto schopnosť meniť telesnú teplotu zistili aj pri dnešných vtákoch. Vedci ďalej porovnali rýchlosť tvorby škrupín pri niekoľkých skupinách plazov a vtákov, aby dokázali určiť, ktorej skupine sa v tomto ohľade troodon viac podobal. Škrupiny vtákov sa tvoria rýchlejšie, pretože dokážu znášať vždy len jedno vajce, na rozdiel od plazov. Pri troodonovi však zaznamenali pomalšiu tvorbu škrupiny, ktorá naznačovala, že dokázal znášať viac vajec naraz.

Podľa výpočtov zahŕňajúcich telesnú hmotnosť troodona a škrupín jeho vajec tak tento dinosaurus počas hniezdenia dokázal zniesť 4 až 6 vajec. Spomínaný počet však nezodpovedá objaveným hniezdam, ktoré obsahovali až 24 vajec. Ponúka sa tak domnienka, že troodony znášali svoje vajcia do spoločných hniezd, podobne ako dnešné pštrosy, ktoré takisto hniezdia spoločne. V ich prípade samec vyhrabe plytkú jamu, do ktorej niekoľko samíc nakladie svoje vajcia, na ktorých sa so samcom postupne striedajú pri sedení. Ak by to pri troodonoch naozaj bolo tak, znamenalo by to ďalší dôkaz prepojenia vývoja medzi vtákmi a operenými dinosaurami.

Zdroj obrázka: sci.news