Ako fungovali krky najväčších dlhokrkých dinosaurov

Dlhokrké bylinožravé dinosaury, známe aj ako sauropódy, boli najväčšie suchozemské živočíchy, aké kedy kráčali po Zemi. Mnohé neúplné nálezy kostier naznačujú, že sa pri niektorých druhoch vyvinuli krky dlhé viac ako 10 metrov. Pre svoje rozmery však tieto dinosaury patria aj medzi najmenej známe. Na také obrovské pozostatky je totiž potrebné veľké množstvo usadenín, v ktorých by mohli skamenieť, nehovoriac o tom, že ich hladné predátory mohli porozťahovať po okolí.

Občas sa však stane, že aj len pár kostí dokáže povedať prekvapivo veľa o tom, ako daný dinosaurus žil a ako fungovalo jeho telo. Príkladom môže byť Mamenchisaurus sinocanadorum (doslova jašter od potoka konskej brány, ktorý bol objavený počas čínsko-kanadskej expedície za skamenelinami). Žil na území dnešnej Číny na prelome období jury a kriedy pred približne 161 až 114,4 miliónmi rokov. Rod tohto dinosaura sa objavil v krátkej scéne z filmu Stratený svet: Jurský park (1997). Jeho krk dosahoval úctyhodnú dĺžku viac ako 15 metrov, čo je asi šesťnásobok dĺžky krku žirafy, ktorá je v súčasnosti zvieraťom s najdlhším krkom na svete. Mamenchisaury boli zaujímavé predovšetkým tým, že dĺžka ich krkov sa blížila k hranici možnej dĺžky krku a zároveň boli prvou skupinou sauropódov, pri ktorej sa to stalo.

Ako však bolo možné, že sa pri nich vyvinuli také dlhé krky a mohutné telá bez toho, aby sa zrútili pod vlastnou váhou? Odpoveď na túto otázku prinieslo preskúmanie ich stavcov pomocou počítačovej tomografie. Vedci zistili, že sú veľmi ľahké a z veľkej časti tvorené vzduchom, pretože sa v nich nachádza veľké množstvo odľahčujúcich dutín, podobne ako v kostiach vtákov, ktoré sú dnes ich najbližšími príbuznými. Toto odľahčenie však so sebou prinášalo veľké riziko, že kosti budú náchylnejšie na poranenie. Riešením tohto problému boli približne 4 metre dlhé krčné rebrá, ktoré vyrastali po stranách každého stavca a navzájom sa prekrývali. Tieto prekrytia pomáhali spevniť krk, zabezpečiť jeho stabilitu a umožniť existenciu takto ľahko stavaného krku. Biomechanické štúdie ukázali, že mamenchisaurus síce nedokázal svoj krk príliš dvíhať, samotná dĺžka krku však znamenala, že sa jeho hlava pohybovala vo výške 7,5 až 10 metrov nad zemou, čo mu umožňovalo živiť sa lístím v korunách stromov.

Zdroj obrázka: sci.news