Novoobjavený predok lietajúcich pterosaurov mal zobákovitú tlamu a dlhé pazúry

Pterosaury, ktoré sa často nesprávne zaraďujú medzi dinosaury, boli historicky prvými stavovcami schopnými aktívneho letu mávaním krídel. Ovládli tak oblohu skôr než dinosaury (vtáky) a cicavce (netopiere). O ich predkoch sa však donedávna vedelo len veľmi málo , a to predovšetkým z hŕstky neúplných nálezov a úlomkov kostí. Nové svetlo do tejto problematiky priniesol nález čiastočne zachovanej kostry veľmi zvláštneho plaza, ktorý dostal názov Venetoraptor gassenae.

Venetoraptor ("lupič z turistickej oblasti Vale Vêneto") bol asi 1 meter dlhý a 30 centimetrov vysoký plaz, ktorý žil v období triasu, pred asi 230 miliónmi rokov na území dnešnej Brazílie. Pravdepodobne sa pohyboval po zadných končatinách. Jeho zvláštnymi znakmi boli zahnutá bezzubá predná časť zobákovitej tlamy a dlhé šabľovité pazúry na predných končatinách. Hoci nie je známe, čím sa živil, jeho tlama pripomína zobáky dnešných dravých sokolov alebo ich príbuzných, papagájov, ktoré sa živia ovocím. Keďže sa však rastliny prinášajúce plody vyvinuli oveľa neskôr, je oveľa pravdepodobnejšie, že išlo o mäsožravca. Dlhé pazúry mu mohli pomáhať pri love koristi alebo aj pri šplhaní po stromoch.

Nálezy, ako je venetoraptor, pomáhajú doplniť medzery vo vývoji pterosaurov a nájsť odpoveď na otázku ich úspešnosti počas dlhých 160 miliónov rokov.

Zdroj obrázkov: sci.news