Stegosaurus

Stegosaury patria k známym zástupcom sveta dinosaurov, najmä pre svoj charakteristický vzhľad. Bol stegosaurus iba neškodný bylinožravec?

Záhadné kostené štíty

Stegosaurus je rod dinosaurov žijúcich v období neskorej jury na území Severnej Ameriky. Podľa najnovších dôkazov však žil aj na území Škótska. Vedcom sa zatiaľ nepodarilo presne zistiť, ktorý druh sa v tejto lokalite vyskytoval.

Dominantným znakom sú kostené výbežky pokrývajúce chrbát a chvost. Tie mu dali aj meno, ktoré by sme mohli voľne preložiť ako „strechovitý“ či „zastrešený jašter“. Na čo slúžili, tým si paleontológovia nie sú úplne istí.

Jedna z teórií predpokladá, že to bola najmä termoregulácia. Túto tézu však iní vyvracajú a prikláňajú sa k názoru, že išlo o prostriedky vnútrodruhovej či medzidruhovej signalizácie. Hovorilo sa aj o tom, že štíty mohli slúžiť na obranu.

Tieto dinosaury vynikali pozoruhodnou veľkosťou. Mohli dosiahnuť dĺžku až 9 metrov. Napriek impozantným rozmerom nevyvolávali veľký strach, pretože stegosaury boli bylinožravé. Skupina tyreoforov, do ktorej tento rod patrí, sa pravdepodobne najčastejšie živila papraďami.

Obrovský jašter s malým mozgom

Až rok 2014 však priniesol dôkaz o tom, že stegosaurus sa vedel veľmi aktívne brániť, takže napriek svojmu spôsobu života rozhodne nebol neškodnou „jašteričkou“. Nález spred 150 miliónov rokov doložil príklad násilného konfliktu medzi stegosaurom a alosaurom.

V pomere k telu sa stegosaurus vyznačoval pomerne malým mozgom. O nízkej inteligencii to však nesvedčí, vzhľadom na jeho spôsob života bola celkom primeraná. Mýtus o takzvanom druhom mozgu, ktorý sa mal nachádzať v oblasti krížovej chrbtice, moderná veda úspešne vyvrátila.

Zatiaľ najucelenejšiu predstavu o stegosauroch dala modernej vede kostra, ktorú paleontológovia pomenovali Sophie. Nález je kompletný na 85 %. Išlo o mladého dospelého jedinca, ktorého pohlavie však vedci nedokážu určiť. Meno preto vybrali na počesť dcéry jedného z darcov, ktorý umožnil zakúpenie exemplára do britského múzea.