Upratovacia služba v dinosaurích hniezdach

Článkonožce a stavovce patria medzi najčastejšie skupiny živočíchov, ktoré fosilizujú. Pri článkonožcoch je to dané pevnou vonkajšou kostrou pripomínajúcou brnenie, zatiaľ čo stavovce majú telo zvnútra vystužené pevnými kosťami. Nálezy zachytávajúce vzťahy medzi oboma skupinami sú mimoriadne vzácne. Jeden taký sa však podaril v lokalite San Just v severovýchodnom Španielsku. Tunajší jantár z obdobia spodnej kriedy, starý 105 miliónov rokov, totiž obsahoval zachované dinosaurie perie, na ktorom si pochutnávali hmyzie larvy.

Perie, podobne ako vlasy, je typ telesného pokryvu, ktorý tvorí pevná a odolná bielkovina nazývaná keratín. Napriek tomuto bohatému zdroju živín sa len málo druhov článkonožcov vyvinulo tak, aby dokázali keratín stráviť. Tie, ktoré to dokážu, môžu svojmu operenému hostiteľovi škodiť, ak sa živia perím, ktoré stále drží na jeho tele. Naopak, tie, ktoré sa živia vypadnutým perím svojho hostiteľa, mu vlastne pomáhajú, pretože tak udržiavajú jeho hniezdo čisté.

Larvy nájdené v jantári patrili do príbuzenstva dnes žijúcich chrobákov známych ako kožiare, nazývaných aj múzejné chrobáky. Živia sa odumretou kožou a bývajú postrachom nedostatočne ošetrených múzejných zbierok. Zároveň sa v múzejníctve využívajú na čistenie zvieracích kostí. V prírode sa ich larvy bežne zdržiavajú v hniezdach živočíchov, kde sa živia zvyškami kože, chlpmi a perím.

Vedci dokázali určiť, že pero uchované v jantári dinosaurovi vypadlo, pretože sa na ňom nachádzali vlákna húb. Zároveň to muselo byť niekde blízko stromu, z ktorého vytekala živica. Tá zaliala pero aj s larvami a časom sa zmenila na jantár. Spomenuté článkonožce zrejme patrili k prospešnejšiemu druhu, ktorý sa neživil priamo na tele dinosaura. Naznačuje to skutočnosť, že neboli porastené krátkymi drsnými štetinami, ktoré dokážu podráždiť kožu hostiteľského zvieraťa a poriadne mu tak znepríjemniť život.

Tento úžasný nález zamrznutý v čase je tak jedinečným pohľadom na vzťahy medzi dvoma odlišnými skupinami živočíchov, ktorých obdobu môžeme nájsť aj dnes medzi potomkami týchto chrobákov a vtákmi.

Zdroj obrázka: sci.news