Veľké mäsožravé dinosaury mali zrejme zuby schované pod perami

Mäsožravé dinosaury, napríklad tyranosaurus, alosaurus či giganotosaurus, sa dlho zobrazovali s jasne viditeľnými zubami, podobne ako dnešné krokodíly. Bolo to dané najmä podobnosťou dinosaurov s týmito obojživelnými plazmi a tiež vzťahom medzi veľkosťou zubov a dĺžkou čeľustí. Nový výskum sa zameral na opotrebovanie zubov a tiež na vzťahy medzi veľkosťou zubov a dĺžkou čeľustí žijúcich aj vyhynutých plazov. Výsledky tejto štúdie priniesli zistenie, že dravé dinosaury mali zrejme zuby skryté pod perami, čím pripomínali skôr varany komodské než krokodíly.

Vedecké rekonštrukcie aj filmové stvárnenia donedávna zobrazovali tieto tvory s vycerenými zubami, ktoré im trčali z hornej čeľuste podobne ako krokodílom. Mäsožravé dinosaury však na nich mali iba veľmi tenkú vrstvu skloviny. Keďže najmä väčším druhom rástli zuby pomerne dlho, ich trvalé odhalenie by spôsobovalo poškodenie, vysychanie a opotrebovanie.

Otázkou pier pri rekonštrukciách dravých dinosaurov sa vedci zaoberali už v minulosti. Od konca 19. storočia do 70. rokov 20. storočia sa na dinosaury pozeralo skôr ako na obrovské jaštery než na teplokrvné živočíchy príbuzné vtákom, čo sa odrazilo na ich stvárnení so zakrytými zubami. Počas 80. a 90. rokov 20. storočia sa však dinosaury dostali na vrchol svojej popularity, najmä zásluhou filmu Jurský park či dokumentárnej série Putovanie s dinosaurami, kde boli veľké dravé dinosaury vykreslené s odhalenými zubami, zrejme aby pôsobili oveľa desivejšie. Tento trend sa udržal až do súčasnosti bez toho, aby sa niekto zaoberal tým, či to bolo pre potreby filmárov a umelcov alebo pre nové vedecké zistenia.

V porovnaní s krokodílími zubami nemali zuby veľkých mäsožravých dinosaurov žiadne povrchové opotrebovanie, čo naznačuje, že boli kryté kožou a zvlhčované slinami, a tak chránené pred vonkajšími vplyvmi. Navyše sa zistilo, že sa tieto dinosaury pomerom veľkosti lebky a zubov podobali jedným z najväčších dnes žijúcich plazov, varanom, ktoré majú práve zuby schované pod perami. To zároveň ukazuje, že napriek mylným predstavám, že zuby pravekých dravcov boli príliš veľké, aby sa im zmestili do papule, a museli trčať von, mohol byť opak pravdou. Paleontológia už totiž dávno nie je vedou, ktorá sa opiera výlučne o nálezy skamenelín, a vedci porovnávaním dnešných aj vyhynutých zvierat dokážu zrekonštruovať obraz pradávnych obyvateľov našej planéty s prekvapivou presnosťou. Neznamená to však jednoznačné potvrdenie, že tieto dravé kolosy mali zuby ukryté v papuli, ale iba jednu z aktuálne diskutovaných teórií. Na overenie, či to tak skutočne bolo, bude potrebný ďalší výskum.

Zdroj obrázka: theglobeandmail.com