Čím sa živili prvé dinosaury?

Počas druhohôr sa pri dinosauroch vyvinulo mnoho spôsobov obživy, no pôvod ich rozmanitých potravových stratégií dlho zostával zahalený rúškom tajomstva. Donedávna sa potravové návyky najstarších dinosaurov určovali len porovnávaním tvarov nájdených čeľustí s dnes žijúcimi zvieratami. Prelom však dosiahli vedci z britskej Bristolskej univerzity. Tí pomocou počítačového modelu porovnávali zuby najstarších dinosaurov so zubami dnešných plazov a ich spôsobom získavania potravy. Výsledky pomohli priniesť odpoveď na to, prečo boli dinosaury vo svojej dobe tou najúspešnejšou skupinou živočíchov na Zemi.

Prvé dinosaury sa objavili v geologickom období nazývanom trias. Vtedy však dosahovali len malé rozmery a museli si dávať pozor na svojich oveľa väčších a nebezpečnejších krokodílovitých bratrancov, ako bol napríklad postosuchus. Počas nasledujúceho obdobia, jury, však už celú planétu ovládli. Podľa vedcov bolo tajomstvom ich úspechu to, že sa pri nich veľmi skoro vyvinuli rôzne druhy lebiek a zubov, čo im umožňovalo experimentovať s mnohými druhmi potravy.

Výsledky spomínaného porovnávania zubov najstarších dinosaurov s dnešnými plazmi túto teóriu ďalej podporujú. Zuby mäsožravých teropódnych dinosaurov, ako boli napríklad alosaurus alebo tyranosaurus, ktoré boli špicaté, zahnuté, čepeľovitého tvaru a s jemným vrúbkovaním na vnútornej strane, sa najviac podobali zubom dnes žijúcich varanov. Naopak zuby väčšiny bylinožravých dinosaurov sa viac podobali zubom bylinožravých a všežravých jašterov, ako sú leguány.

Ďalšie testy priniesli zaujímavé zistenia o nečakaných potravových návykoch predkov niektorých skupín dinosaurov. Rohaté dinosaury ako triceratops alebo obrnenci ako ankylosaurus pôvodne začínali ako všežravce - živili sa teda rastlinnou aj živočíšnou potravou. Naproti tomu predkovia dlhokrkých bylinožravcov ako diplodocus alebo brachiosaurus boli mäsožraví. Z týchto poznatkov tak vyplýva, že ani jedna zo skupín nebola pôvodne úplne bylinožravá a ich jedálniček bol oveľa pestrejší, než sa pôvodne predpokladalo. To bol zrejme aj dôvod, prečo vládli našej planéte úctyhodných 160 miliónov rokov.