Čo prezradili ušné kostičky o živote europasaura

Europasaurus bol štvornohý dlhokrký bylinožravec, ktorý patril do príbuzenstva oveľa známejšieho jurského titana brachiosaura. V porovnaní s ním bol však pomerne malý, dosahoval dĺžku len približne 6 metrov a vysoký bol okolo troch metrov. Príčinou tohto trpasličieho vzrastu bolo prostredie, v ktorom žil. To sa nachádzalo, ako napovedá jeho názov, v Európe, ktorú v období jury tvorilo len niekoľko ostrovčekov pevniny. Keďže by sa tu veľké dinosaury nedokázali uživiť, ich telá sa počas niekoľkých generácií prispôsobili okolitým podmienkam zmenšením rozmerov. Tento jav sa nazýva ostrovný nanizmus a vyskytuje sa aj dnes, napríklad pri tigroch a nosorožcoch žijúcich na ostrove Sumatra.

Paleontológovia pomocou počítačovej tomografie zrekonštruovali mozgovňu a vnútorné ucho europasaura. Na to im poslúžili zachované lebky jedincov rôzneho veku - od mláďat až po dospelé kusy. Časť ucha, ktorá zodpovedá nášmu slimákovi, bola pri europasaurovi veľmi dlhá, čo naznačuje, že mal veľmi dobrý sluch a pravdepodobne sa dorozumieval pomocou zvukov.

Ďalšie zistenie sa týkalo tej časti vnútorného ucha, ktorá mala na starosti udržiavanie rovnováhy a bola tvorená tromi oblúčikmi. Tieto oblúčiky sa nachádzali v lebkách dospelých jedincov aj v tých najmenších lebkách, pripisovaných čerstvo vyliahnutým mláďatám. To by znamenalo, že mláďatá nepotrebovali starostlivosť rodičov a dokázali sa o seba odmalička postarať. Hoci zapojenie do stáda dospelých mohlo byť pre ne nebezpečné, keďže by ich svojimi obrovskými nohami mohli zašliapnuť, je pravdepodobné, že malé europasaury po vyliahnutí nasledovali stádo s určitým odstupom.